Jak se směje květina? (Smieť 2024)
Lekno (čeľade Nymphaeaceae), akýkoľvek z 58 druhov v 6 rodoch sladkovodných rastlín pochádzajúcich z miernych a tropických častí sveta. Väčšina druhov leknín má na dlhých stopkách zaoblené, rôzne vrúbkované, voskovito pokryté listy, ktoré obsahujú veľa vzdušných priestorov a vznášajú sa v pokojných sladkovodných lokalitách. Stopky pochádzajú z hrubých, mäsitých a plazivých podzemných stoniek, ktoré sú pochované v bahne. Vynikajúce, voňavé, osamelé kvety sa rodia na alebo nad hladinou vody na dlhých stopkách, ktoré sú pripevnené k podzemným stonkám. Každá kvetovitá kvetina má špirálové usporiadanie svojich početných lístkov.
Kvety väčšiny druhov majú veľa tyčiniek (samčie reprodukčné štruktúry). Niektoré kvety sa otvárajú až ráno alebo večer, aby prilákali opeľovače hmyzu. Ovocie je obyčajne orechovité alebo bobuľovité. Niektoré plody dozrievajú pod vodou, až kým sa neroztrhnú alebo nerozpadnú, a semená potom vznášajú alebo klesajú. Niektoré lekná majú tiež ponorené listy. Všetci členovia rodiny sú vytrvalí, s výnimkou rodu Euryale, jednoročné alebo krátkodobé trvalky, ktoré sa vyskytujú iba v Ázii.
Rod Nymphaea tvorí vodnú ľalie alebo vodnú vílu so 46 druhmi. Bežná severoamerická lekná alebo lekná z rybníka je Nymphaea odorata. Európska lekná biela je N. alba. Keď sú mladé a veľké voňavé kvety, oba druhy majú červenkasté listy. Listové listy N. alba majú hlboký úzky zárez. Ostatné druhy Nymphaea majú ružové, žlté, červené alebo modré kvety; veľa druhov je hybridného pôvodu. Lotus staroegyptského umenia bol zvyčajne modrý lotus (N. caerulea). Egyptský lotos N. lotus má zúbkované listy a dlhé stonky, ktoré stúpajú nad hladinu vody, aby podporovali biele kvety, ktoré kvitnú v noci a zostávajú otvorené až do poludnia.
The genus Nuphar, with about 10 species distributed throughout the Northern Hemisphere, includes the common yellow water lily, cow lily, or spatterdock (Nuphar advena) of eastern North America. The yellow water lily has submerged leaves that are thin and translucent and leathery floating leaves.
The largest water lilies are those of the tropical South American genus Victoria, comprising two species of giant water lilies. The leaf margins of both the Amazon, or royal, water lily (V. amazonica, formerly V. regia) and the Santa Cruz water lily (V. cruziana) have upturned edges, giving each thickly veined leaf the appearance of a large, shallow pan 60 to 180 cm (about 2 to 6 feet) across and accounting for its common name, water platter. The fragrant flowers of Victoria have 50 or more petals and are 18 to 46 cm (about 7 to 18 inches) wide. They open white toward evening and shade to pink or reddish two days later before they wither, to be replaced by a large berrylike fruit.
Water lilies provide food for fish and wildlife but sometimes cause drainage problems because of their rapid growth. Many varieties have been developed for ornamental use in garden pools and conservatories. Two aquatic families related to the water lilies are the water shields and the fanworts, making up the family Cabombaceae. Nymphaeaceae and Cabombaceae are members of the water lily order, Nymphaeales.
