Dvadsiaty piaty pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh (1967) k ústave Spojených štátov, ktorý stanovuje pravidlá nástupníctva týkajúce sa voľných pracovných miest a zdravotného postihnutia v kancelárii prezidenta a podpredsedu. Navrhol to Kongres USA 6. júla 1965 a ratifikoval sa 10. februára 1967.
kvíz
Slávne dokumenty
Kto bol hlavným autorom Komunistického manifestu?
Zatiaľ čo prvá časť dvadsiateho piateho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu kodifikovala tradične sledovaný proces dedenia v prípade úmrtia prezidenta - že viceprezident by uspel v kancelárii - priniesla aj zmenu týkajúcu sa výstupu viceprezidenta na predseda by mal rezignovať z funkcie. V prípade odstúpenia by viceprezident prevzal titul a funkciu prezidenta - nie úradujúceho prezidenta - účinne zakazujúcemu odchádzajúcemu prezidentovi vrátiť sa do úradu.
Druhá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa týka voľných pracovných miest v kancelárii podpredsedu. Keď bolo miesto viceprezidenta neobsadené, zvyčajne po nástupe viceprezidenta do funkcie prezidenta po smrti prezidenta, zostala kancelária podpredsedu neobsadená až do nasledujúcich volieb. Prostredníctvom dvadsiateho piateho dodatku by prezident navrhol viceprezidenta, ktorého by musel potvrdiť Kongres USA. Táto časť nadobudla účinnosť len niekoľko rokov po ratifikácii pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V roku 1973 Spiro Agnew rezignoval na funkciu prezidenta. Viceprezident Richard M. Nixon a Nixon následne vybrali Geralda R. Forda, ktorý potom pôsobil ako vedúci menšiny v Snemovni reprezentantov, aby pôsobil ako viceprezident. Napriek tomu, že Nixon a Ford boli republikáni a demokrati si zachovali väčšinu v Parlamente aj v Senáte, Ford sa ľahko potvrdil, čo naznačovalo, že tento proces by sa menej zameriaval na politické pozície ako na všeobecnú spôsobilosť na úrad. Ford prevzal povinnosti viceprezidenta 6. decembra 1973 a po Nixonovej rezignácii na úrad sa Ford stal prvým prezidentom, ktorý pristúpil k úradu podľa dvadsiateho piateho dodatku z 9. augusta 1974. Mal dvadsať - piaty pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol účinný, Nixon by nebol schopný nahradiť Agnewa, a ostáva špekulatívne, či by Nixon rezignoval pred obžalobou a súdnym procesom, a tak umožnil, aby sa demokratický hovorca Snemovne reprezentantov stal prezidentom v rámci prezidentského mandátu; Dedičský zákon z roku 1947.
Tretia časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu stanovila formálny postup určenia spôsobilosti predsedu na výkon právomocí a povinností úradu. Predpokladá, že prezident má prítomnosť mysle a fyzickú schopnosť predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom oficiálne informuje dočasného prezidenta Senátu a predsedu parlamentu o takýchto okolnostiach, čo by malo za následok dočasné pôsobenie viceprezidenta ako úradujúceho prezidenta. V prípade, že predseda nemusí byť schopný vyhlásiť svoju neschopnosť plniť svoje právomoci a povinnosti, štvrtá časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vyžaduje, aby tieto rozhodnutia urobil spoločne viceprezident a vláda, pričom viceprezident okamžite preberie úradujúci predseda.
Pred schválením novely deväť prezidentov - William Henry Harrison, Zachary Taylor, Abraham Lincoln, James Garfield, William McKinley, Woodrow Wilson, Warren G. Harding, Franklin D. Roosevelt a Dwight D. Eisenhower - zažili zdravotné krízy, ktoré zanechal ich dočasne nespôsobilých, pričom smrť mala za následok šesť prípadov (Harrison, Taylor, Lincoln, Garfield, McKinley a Harding). Po prijatí zmien a doplnení predsedníčka vlády. Ronald Reagan bol nespôsobilý na 24 hodín, keď podstúpil operáciu strelnej rany v dôsledku neúspešného pokusu o atentát, hoci oficiálne určenie prezidentskej zodpovednosti nebolo nikdy vykonané. Táto časť dvadsiateho piateho doplnku sa nikdy neuplatnila.
Úplné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je:
Oddiel 1 - V prípade odvolania prezidenta z funkcie alebo jeho smrti alebo rezignácie sa prezident stáva viceprezidentom.
Oddiel 2 - Kedykoľvek existuje neobsadené miesto v kancelárii viceprezidenta, prezident vymenuje viceprezidenta, ktorý sa ujme funkcie po potvrdení väčšinovým hlasovaním oboch snemovne Kongresu.
Oddiel 3 - Vždy, keď prezident zašle dočasnému predsedovi Senátu a predsedovi Snemovne reprezentantov písomné vyhlásenie, že nie je schopný vykonávať právomoci a povinnosti svojej funkcie, a kým im neodošle písomné vyhlásenie naopak, tieto právomoci a povinnosti plní viceprezident ako úradujúci predseda.
Oddiel 4 - Kedykoľvek môže viceprezident a väčšina hlavných úradníkov výkonných orgánov alebo iného orgánu, ktorý môže zákon podľa kongresu ustanoviť, zaslať prezidentovi dočasne Senátu a predsedovi poslaneckej snemovne ich písomné vyjadrenie d) vyhlásenie, že predseda nie je schopný vykonávať právomoci a povinnosti svojej funkcie, podpredseda okamžite preberá právomoci a povinnosti úradu ako úradujúci predseda.
Potom, keď predseda zašle dočasnému prezidentovi Senátu a predsedovi Snemovne reprezentantov jeho písomné vyhlásenie, že neexistuje žiadna nespôsobilosť, obnoví právomoci a povinnosti svojej funkcie, pokiaľ nie je viceprezident a väčšina vedúci predstavitelia výkonného odboru alebo iného orgánu, ktorý môže Kongres zo zákona ustanoviť, do štyroch dní odovzdať dočasnému prezidentovi Senátu a predsedovi Snemovne reprezentantov písomné vyhlásenie, že predseda nemôže vykonávať právomoci a povinnosti jeho úradu. Kongres potom rozhodne o záležitosti a zhromaždí sa na tento účel do štyridsiatich ôsmich hodín, ak sa neusporiada. Ak je kongres do dvadsaťjeden dní od prijatia posledného písomného vyhlásenia, alebo ak sa kongres nezasadá, do dvadsaťjeden dní po zhromaždení kongresu povinný, dvojtretinovým hlasovaním oboch snemovne určí predseda, že predseda nie je schopný vykonávať právomoci a povinnosti svojej funkcie, viceprezident naďalej vykonáva svoje funkcie ako úradujúci predseda; inak predseda obnoví právomoci a povinnosti svojej kancelárie.
