Šport na lyžiach

Skákanie na lyžiach, súťažné lyžiarske podujatie, pri ktorom pretekári zjazdú strmú rampu, ktorá sa na konci zatáča smerom nahor alebo na miesto vzletu. Lyžiari vyskočili z konca a snažili sa pokryť čo najviac horizontálnej vzdialenosti vo vzduchu.

Skoky na lyžiach sú súčasťou zimných olympijských hier od roku 1924 v Chamonix vo Francúzsku. Po pridaní druhého, oveľa väčšieho kopca na olympijské hry z roku 1964 sa udalosť rozdelila, čím sa vytvorilo skoky na veľkých kopcoch a normálne (alebo malé) skoky na kopcoch. Súťaže sa konajú na starostlivo odstupňovaných a upravených kopcoch, ktoré sú klasifikované podľa vzdialenosti od bodu vzletu, aby väčšina lyžiarov mohla bezpečne cestovať a stále pristáť; väčšina významných medzinárodných udalostí, vrátane olympijských hier, je napadnutá na 120 a 90 metrov (393,7 a 295,275 stôp) - kopec na kopci a normálny kopec. Na zimných olympijských hrách sú sporné individuálne aj tímové skoky na lyžiach. Majstrovstvá sveta v skákaní na lyžiach sa začali v roku 1925 pod vedením Fédération Internationale de Ski (FIS) a v roku 1980 sa založilo turné svetového pohára.Ženy súťažili na lyžiach na Majstrovstvách sveta FIS až v roku 2009 a v roku 2011 sa do programu zimných olympijských hier v roku 2014 v ruskom Soči v roku 2011 pridal bežný skokanský mostík pre ženy.

Skok na lyžiach začína priblížením alebo zabrzdením, ktoré často začína na lešení alebo veži; skokan ho sklopil v krčkovej polohe a akumuloval rýchlosť (až 100 km [62 míľ] za hodinu), kým nedosiahne vzlet, kde pramení smerom von a nahor. Z dôvodu rizika jazdy z kopca pri takýchto vysokých rýchlostiach a súbežnej možnosti pristátia príliš hlboko na dne kopca, sú sudcovia oprávnení znížiť počiatočný bod skoku, aby sa znížila maximálna potenciálna rýchlosť skokanov.

Keď už sú vo vzduchu, môžu sa konkurenti spoliehať iba na polohu tela, aby maximalizovali svoj skok. Až do začiatku 90. rokov bolo uprednostňovanou polohou väčšiny skokanov nakláňať sa ďaleko od členkov s kolenami rovnými a lyže držanými paralelne a mierne sklonenými nahor. Táto poloha minimalizuje odpor vetra a prispieva k aerodynamickému zdvíhaciemu účinku na zväčšenie dĺžky skoku. V polovici osemdesiatych rokov však švédsky skokan Jan Boklöv ukázal novú techniku, ktorá poskytla ešte viac zdvihu: štýl V. Táto poloha sa dosiahne nasmerovaním špičiek lyží von v opačných smeroch, aby sa vytvoril tvar V. Potom, čo bol spočiatku zosmiešňovaný za svoj netradičný štýl,Boklöv bol neskôr vzorom pre svetový skokanský mostík po tom, čo získal prvé miesto v súťaži Svetového pohára v rokoch 1988 - 1989 a vedecké testy, ktoré preukázali vynikajúci vzostup získaný zo štýlu V.

The landing of a jump is made on a steep section of the hill in a more upright position, with the shock of contact taken up by the knees and hips and one ski farther forward than the other (the telemark position). After the slope levels off, the jumper stops his forward momentum by turning. In addition to the judges’ ability to lower the starting point, other precautions are taken to prevent overjumping, including limits on ski length and ski-suit thickness (thicker suits permit more air to be trapped in the suit and thereby allow for longer jumps) and rules for the placement of bindings on skis. The hills have also been altered for safety; hills are now contoured to ensure that a jumper is rarely more than 3 to 4.5 metres (10 to 15 feet) above the ground during a jump.

Competitors make two jumps. Performance is decided partly by distance covered and partly by form, on the basis of style marks awarded by five judges. Concerning distance, a jump to the K-point (where the distance from the starting point equals the height of the hill) garners a jumper 60 points, with additional points added for each metre beyond the K-point. Style points are deducted for such errors as touching the ground with a hand after landing or not landing with one foot before the other.

Ski flying is similar to ski jumping in every respect except its scoring system, which emphasizes distance over style. Under ideal conditions top contestants are capable of leaps of over 200 metres (656 feet). Ski flying is not included in the Olympics.