Nek Chand, úplne Nek Chand Saini (narodený 15. decembra 1924, Berian Kalan, Tehsil Shakargarh, India, Britské impérium [teraz v provincii Pandžáb v Pakistane] - dátum 12. júna 2015, Chandigarh, India), indický samouk umelec, ktorý je najznámejší pre transformáciu odpadkov a zvyškov na skalku v Chandigarhu, zhromaždenie tisícov sôch v lese na okraji indického mesta Chandigarh.
Ako mladík Chand odišiel z domu, aby žil so strýkom a navštevoval strednú školu. Po ukončení štúdia sa vrátil do dediny svojej rodiny a stal sa farmárom. Po rozdelení Indie, keď sa britská vláda skončila v roku 1947, však bola chandská hinduistická rodina nútená utiecť zo svojej dediny, ktorá spadala pod hranice moslimského Pakistanu. V roku 1955 sa Chand usadil v Chandigarhu, hlavnom meste oboch štátov Pandžáb a Haryana. Mesto bolo v procese prestavby švajčiarskeho architekta Le Corbusiera, ktorého indická vláda vybrala na návrh metropolitného kapitálu od nuly. Chand si našiel prácu ako cestný inšpektor na oddelení verejných prác. Začiatkom roku 1958, vo svojom voľnom čase, začal Chand zbierať materiály pre záhradu, ktorú zamýšľal postaviť v lese obklopujúcom mesto.18 rokov sa plavil na bicykli po meste a na vidieku, aby našiel skaly a kamene, recykloval odpad z koša a trosky z približne 20 malých dedín, ktoré boli zarovnané, aby vytvorili nové mesto. V roku 1965 začal stavať záhradu a organizovať priestor. Pretože to bol chránený verejný pozemok, ktorý vláda určila ako zónu bez budov, Chand pracoval tajne.
V roku 1972 vládny predstaviteľ tento projekt objavil av reakcii na verejné vyliatie podpory pre Chandovu záhradu - v tom čase pokrývajúcu 12 hektárov (asi 5 hektárov) - ju vláda nezničila. Namiesto toho sa dostal pod vládny dohľad a Chand bol najatý, aby dohliadal nad projektom a dal 50 zamestnancom, aby pomohli pri jeho dokončení. Hoci sa skalná záhrada otvorila pre verejnosť v roku 1976, Chand a jeho zamestnanci pokračovali v budovaní a rozširovaní areálu na približne 30 hektárov.
Each of Chand’s sculptures—the figures, both animal and human, number in the thousands—was created from concrete poured over some form of metal armature, such as a recycled bicycle frame. The figures were then adorned with shards of pottery and porcelain, glass, bottle caps, or any other type of discarded material that offered texture. They stand in stiff postures, and their faces are masklike. Chand situated the figures throughout the garden in neatly arranged groups, with the result that they look somewhat like frozen armies. The garden also includes architectural features, such as plazas, courtyards, archways, a large series of swings meant to be used by visitors, and a stone amphitheatre. The landscaping, lush and complex, includes waterfalls and flowing streams.
Chand and his garden became national treasures. In 1980 he was awarded the Grand Medal of Vermeil from the city of Paris, in 1983 the garden was pictured on an Indian postage stamp, and a year later Chand was presented with India’s Padma Shri award (1984; one of India’s highest civilian awards) for distinguished service in the arts. Chand was also commissioned to create gardens elsewhere, notably the Fantasy Garden at the National Children’s Museum in Washington, D.C. (dismantled in 2004), and continued to be the subject of exhibitions in Europe and the United States.
